reklama

Michnik a Thomas

Svojho času som sa zúčastnil diskusie o problémoch a výzvach modernej žurnalistiky. Jednou z tém, ktorá sa riešila a ktorú otvorila žijúca legenda Adam Michnik bola jeho otázka, či je vôbec možné povedať behom jednej minúty (celú) pravdu. Redaktori v rámci televízneho spravodajstva majú podľa neho k dispozícii totižto nie viac ako jednu minútu na priblíženie udalostí a tém, ktoré si vyžadujú hodiny.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

V prvom rade treba povedať, že pod slovným spojením povedať pravdu sa v tomto prípade nerozumie len zhoda medzi tvrdeniami novinára a objektívnou skutočnosťou. Ide skôr o schopnosť, respektíve možnosť popísať všetky aspekty skutočnosti, o ktorej novinár informuje do takej miery, aby nedochádzalo k neželanému skresľovaniu a zjednodušovaniu. Takže nejde o to, že by novinári pravdu povedať nechceli, ale o to, že ju v súčasnej situácii často ani povedať nemôžu.

Teraz by som asi mal začať hovoriť o tom, že v prime timovom spravodajstve slovenských televízii dostáva reportáž o neposedných prasiatkach, prípadne ufúľaných mačiatkach rovnaký, ak nie väčší priestor ako oveľa závažnejšie témy. Vox Populi, Vox Dei - znel by asi prvý a najčastejší argument proti môjmu bedákaniu za serióznou investigatívnou žurnalistikou. Ja chcem však pozornosť upriamiť iným smerom.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Médiá sú často zaplavované správami založenými na číslach. Stačí uviesť niekoľko údajov o popularite vlády, o spokojnosti s činnosťou vlády alebo o súhlase s krokmi vlády a správa je hotová. Takéto správy sú obvykle veľmi krátke, prakticky v každej vete sa nachádza jeden číselný údaj, ktorý celej správe dodáva svojou exaktnosťou (treba použiť čísla zaokrúhlené na jedno desatinné miesto) punc spoľahlivosti. Možno preto po nich novinári tak radi siahajú. Nevadí, že po piatich minútach si zo záplavy čísiel bežný čitateľ, za ktorého sa považujem aj ja, nezapamätá skoro nič. Čísla sú však nebezpečné v tom, že ak sú vytrhnuté z kontextu, môžu byť viacznačné. Názorný príklad toho, ako naliehavá môže byť v tejto súvislosti otázka, či nám médiá dokážu povedať celú pravdu, prinášajú titulky dvoch článkov založených na výsledkoch jedného výskumu. Titulky sú napriek tomu odlišné: Vysokoškoláci sú so školami spokojní verzus Vysokoškolskí študenti sú nespokojní so svojim štúdiom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Takisto sa veľmi často nedozvieme, kto bol zdrojom použitých údajov a akým spôsobom sa k nim dopracoval. Takáto informácia je síce pre bežného čitateľa záživná a zrozumiteľná asi ako pre mňa lekársky nález, ale má svoje veľké opodstatnenie. Len na jej základe môžeme povedať, či a do akej miery sú citované údaje hodnoverné, o akej časti populácie hovoria, s akou presnosťou, atď... Teraz si nie som úplne istý, ale domnievam sa, že neexistuje žiadne všeobecné písané pravidlo o minimálnych štandardoch pre kvantitatívne údaje z prieskumov verejnej mienky, ktoré sa dostávajú do médií. Číselné eskamotérstvo v rámci médií má pritom aj svoje praktické dopady. Americký sociológ W.I.Thomas koncom tridsiatych rokov minulého storočia formuloval takzvanú Thomasovú teorému, známu aj ako sebanaplňujúce sa proroctvo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Udalosti definované ako skutočné sa stávajú skutočnými vo svojich dôsledkoch."

Ja si pamätám ešte z prijímačiek na sociológiu tento príklad: rozšírte falošnú (emailovú) správu, že banka má finančné ťažkosti a jedinou záchranou pre sporiteľov je okamžitý výber všetkých vkladov. Pred pobočkami by sa mali okamžite vytvoriť veľké rady a banka by sa vďaka tomu nakoniec mohla dostať do problémov. Toto je však len modelový príklad.

Nehovorím, že na základe divokého uverejňovania neúplných, nehodnoverných alebo zle interpretovaných údajov padne slovenská banka alebo sa stane niečo, čo by sme okamžite mohli pripísať pôsobeniu tohto faktora. Nenastane žiadny prudký zlom ani sa nestane nič prelomové. Prieskumy verejnej mienky uverejňované v médiách sú však ako tichá voda, ktorá brehy myje. A nám sa napokon stane, že pred očami sa nám z politika označovaného za najpopulárnejšieho skutočne stane najpopulárnejší politik na Slovensku.

Kamil Charvát

Kamil Charvát

Bloger 
  • Počet článkov:  16
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Zatiaľ: SPIDERS a RETROVISEUR Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéSociológiaOdarCestovanie

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu