reklama

Che Guevara a ja

Kto nebol vo svojich dvadsiatich rokoch ľavičiarom, nemá srdce, kto ním bol aj po tridsiatke, nemá rozum...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (11)
Che Guevara vs. Klingon
Che Guevara vs. Klingon 

Na jar roku 1996 vydali Rage Against the Machine (RAtM) svoj druhý album Evil Empire, ktorého singel Bulls on Parade bol nasadený aj v televíznej hitparáde Eso, stanice Nova. Tereza Pergnerová, ktorá nás dovtedy kŕmila skupinami ako East 17, Captain Jack Ace of Base ma uvedením tohto klipu prinútila doslova utekať zo školy, aby som si mohol pozrieť jeho pondelkovú reprízu. RAtM v tomto smere jednoznačne vybočovali z toho popového mainstreamu nielen hudobne, ale aj vizuálne natoľko, že som si v lete napokon kúpil celý album na magnetofónovej kazete v predajni s hudbou v podchode na Trnavskom mýte. Buklet rovnako ako texty a videoklipy bol plný zmesi ľavicovo anarchistických odkazov a symboliky. Moja prvá asociácia s klipom Bulls on Parade, to sú jednoznačne ľudia oblečení v čiernom stojaci vo vetre s vlajúcimi červenými vlajkami nad hlavami. Parodovanie tejto ľavicovej (alebo totalitárnej?) symboliky som naposledy zachytil v klipe Knights of Cydonia od Muse. RAtM však nerozšíril len moje hudobné obzory, ale vďaka bukletu som prvýkrát zaregistroval aj slávnu podobizeň Che Guevaru.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Neskôr sa na káblovej televízií objavilo MTV British Islands a s ním politicky menej angažovaný britpop ala Oasis (Víte co tím chci říct?). Okrem toho sa začal v roku 1998 na ČT2 vysielať každý piatok dokumentárny seriál Bigbít a RAtM aj s Che Guevarom sa dostali úplne do úzadia. Postupne som objavoval Blue effect, Prúdy, Petra Nováka a došiel som na chuť aj niektorým veciam od Collegium musicum (album Konvergencie).

Po strednej škole som si začal pravidelne kupovať Domino fórum a prepadol som čaru kníhkupectva Lacné knihy na Obchodnej ulici. Myslím, že úplne prvou knihou, ktorú som tam kúpil, bol životopis G.C. Marshalla, tesne potom nasledoval objemný životopis Fidela Castra od R.E. Quirka, súbežne s ktorým som čítal Klausov paperback „O tvář zítřka."

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Quirk nepristupoval ku Castrovi zhovievavo, skôr by som povedal, že ide o celkom objektívne napísanú knihu. Samozrejme, že celá jedna kapitola je venovaná osobe, ktorá patrí ku Fidelovi tak ako Marx k Engelsovi - Che Guevarovi. Knihu som čítal niekedy na jar roku 2001, v júni som potom šiel do Prahy na predĺžený víkend. V jednom z mnohých obchodov, ktoré lemujú trasu od Vaclaváku na Staromestské námestie som zbadal červené tričko so slávnou podobizňou Che Guevaru. Samozrejme, že som si ho kúpil, i keď som sa neskôr v Bratislave nestretol zrovna s pochopením. Reakcie možno rozdeliť na dve skupiny, buď bol označovaný za masového vraha alebo bol zamieňaný za Sandokana a raz aj za tajomného Jacka Evaru, všetci sa však tvárili, že vedia, o koho ide. Napriek tomu - a možno práve preto som si po čase kúpil ešte jedno tričko s Che Guevarom, tentokrát bol v strede červenej hviezdy na khaki podklade. Neskôr som ešte dostal ako dar jedno šedé, dovezené priamo z Kuby, ktoré som si nielen pre jeho originálny kubánsky pôvod cenil najviac.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Neviem, či som nemal oblečené zrovna jedno z týchto tričiek v čase, keď som oddychoval na jednej z diskusií Domino fóra na letnom festivale Bažant Pohoda 2003. Určite som ho však v tej dobe nenosil sám, lebo moderátor Štefan Hríb vtedy položil otázku, prečo sú tričká s Che Guevarom medzi mladými na festivale stále „in".

Koncom vysokej školy (jeseň 2005) sa mi do rúk dostala kniha Motorcycle diaries s podtitulom Notes on Latin American Journey. Napísal ju Guevara na základe svojej cesty po Južnej Amerike. Celkom zaujímavé čítanie - hlavne cestopis, určite sonda do sociálnej situácie tých, ktorých stretol na ceste - a to celé okorenené Guevarovými politickými komentármi. V tej dobe bol ešte viac lekár ako revolucionár. Na motívy tejto knihy vznikol aj film, chcel som si ho pozrieť v rámci exkluzívnej predpremiéry na minuloročnom festivale Bažant Pohoda, ale nakoniec som šiel spať. Videl som ho až o pár mesiacov neskôr, v skoro prázdnom kine Tatra. Pekný film, i keď som sa nemohol zbaviť pocitu, že hlavný predstaviteľ je tvorcami až moc idealizovaný.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Hríbovi na jeho otázku o popularite tričiek s Che Guevarom odpovedal niekto z davu, že sa nosia preto, lebo je to móda. K tomu asi netreba ani viac dodávať. Ja sám nie som zaťažený skúsenosťami a spomienkami na dobu pred rokom 1989 a Che Guevara na Kordovej fotografii je podľa mňa viac legendou ako historickou postavou - vyprázdneným pop symbolom viac ako zosobnením politických hodnôt, niekedy dokonca (žiaľbohu) až gýčom. Che Guevara stále vyzerá ako pravý macho s drsným výrazom v tvári, no masová kultúra ho uchopila takým spôsobom, že všetko to, čo bolo za tým, je už dávno neutralizované. Už to dávno nie je o Guevarovi ako osobnosti, ale iba o podobizni mladého rozhnevaného muža. Odtrhnutý od svojich ideálov sa stal len ďalšou z ikoniek v panteóne nesmrteľných symbolov dvadsiateho storočia. Mne osobne sa spája s určitou etapou môjho života, ktorá však nemusí byť nevyhnutne spojená s ľavičiarstvom a ľavicovosťou, ako by sa mohlo zdať na základe bonmotu z úvodu tohto blogu.

Btw, nevyzerá Che Guevara na pôvodnej Kordovej fotografii v tej svojej uniforme ako Klingón zo Star Treku? :)

Kamil Charvát

Kamil Charvát

Bloger 
  • Počet článkov:  16
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Zatiaľ: SPIDERS a RETROVISEUR Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéSociológiaOdarCestovanie

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu