V poslednej dobe som zachytil v SME jeden článok - Zbohatni alebo odovzdaj mikrofón, v ktorom jeho autor Karel Veselý spája hip hopovú skupinu H16 s Maxom Weberom. Robí tak na základe citácii z ich textov, v ktorých sa hovorí o potrebe zarábania peňazí. Doslova píše, že: „Pochybujem, že by z tých pod pódiom i na ňom niekto počul o „duchu kapitalizmu", ako o ňom píše napríklad sociálny filozof Max Weber, texty H16 však môžu slúžiť ako názorný príklad tejto teórie."
V tomto mu musím jednoznačne oponovať, Weberové chápanie „ducha kapitalizmu" sa neprekrýva s tým, čo je prítomné v textoch H16.
V prvom rade priblížim ducha kapitalizmu. Weber ho vo svojej preslávenej knihe „Protestantská etika a duch kapitalizmu" definuje prostredníctvom textu Benjamina Franklina, ktorý v ňom vyzdvihuje cnosti ako dochvíľnosť, pracovitosť a sporivosť. Tvrdí, že tento text nie je len návodom na vedenie úspešného života, ale osobitou formou etiky. Porušenie týchto pravidiel sa totižto nepovažuje iba za prejav nerozumu, ale aj za zanedbanie povinnosti. Franklin rozhodne odmieta hedonizmus, každý cent vynaložený na pôžitok predstavuje zbytočne vyhodené peniaze. Hromadenie kapitálu respektíve majetku totižto nie je prostriedkom na uspokojovanie materiálnych potrieb jednotlivca, ale konečným cieľom. Základ Franklinovej etiky, mravnosť a úspech v zamestnaní a pracovitosť, sú zároveň aj fundamentálnym základom kapitalistickej etiky, teda duchom kapitalizmu. Toľko k Weberovi a jeho chápaniu ducha kapitalizmu.
A čo texty H16? V tracku „Zarábaj keš", z ktorého Veselý vychádza, sa zarába preto, aby boli peniaze na auto, na benzín atď... Text nepropaguje archaické mravnosť a pracovitosť, ale potrebu zarobiť za každú cenu. Zarobené peniaze pritom smerujú priamo do hedonistickej spotreby. Dobrým príkladom je track „Sedíme v aute".
Aby som Veselému úplne nekrivdil, H16 reflektuje vo svojich textoch o bratislavskej každodennosti aj hodnoty späté s kapitalizmom. Je to však reflexia kapitalistického systému dvadsiateho prvého storočia v transformujúcej sa krajine, kde sa kapitalizmus len rodí - je úplne inde ako kapitalizmus, ktorý vo svojej viac ako sto rokov starej knihe analyzuje „oldschool" Weber. Veselý jednoducho v tomto smere nemôže spájať Webera so slovenským hip hopom. V tejto súvislosti ma napadlo, že hodnoty implicitne prítomné v rámci hip hopovej kultúry na Slovensku súvisia viac ako s Weberovým dielom s dielom Thorsteina Veblena. Ale k tomu až niekedy nabudúce.